Vdova, Michaela Čobejová

Vdova priznáva: Zbraň som prvýkrát držala v štrnástich!

Tamara Vicenová hovorí otvorene o všetkom, čo ju otec naučil.

Zbraň som prvýkrat držala v ruke, keď som mala štrnásť. Otec usúdil, že som už dosť veľká na to, aby som si vyskúšala ten rešpekt, ktorý v sebe revolver nesie. Mama by sa hrozne naštvala, keby to zistila a otec nechcel, aby som vedela, kde svoju zbraň schováva, tak ma radšej vzal ku kamošom na strelnicu. Naši mali rozdielne názory na výchovu svojich detí. Prekvapivé. Otec stále tvrdil, že by sme o našej rodine mali vedieť pravdu od začiatku, aby sme sa zocelili a aby sme raz boli schopní pokračovať v jeho biznise. Nepýtal sa, či chceme. Boli sme Danilovovi. A to nás predurčovalo k sile, pokerfacu a schopnosti vyviaznuť z akejkoľvek sračky bez ujmy a so zaručeným ziskom.  Čo na tom, že sme nemohli v noci pokojne spať….

Bezkrký muž s tetovanými rukávmi nám otvoril pancierové dvere. Odpľul si, letmo sa obzrel, či nikto za nami nie je a ťaživé, graffitmi upravené dvere za nami zamkol. Pre istotu. Aby náhodou niekto nezistil, že za nimi blonďavá puberťáčka prvýkrát nelegálne strieľa na terč. Otec mi strčil revolver do ruky. Bol ťažký a studený. Ešte viac oťažel, keď doňho narval náboje. Potetovaný mi podal okuliare, stlačil gombík, ktorý posunul papierový terč kúsok viac dozadu a otec sa postavil za mňa. Rozkroč trochu nohy, Tamarka, potrebuješ pevný postoj, nech ťa výstrel nehodí o stenu, povedal otec a zozadu mi nabil zbraň.  Klepala som sa, lebo držať v ruke zbraň som neplánovala. Nehovorím, že nikdy v živote, ale nie tak skoro. To nie je ako lyžovanie, že vás postavia na svah a vy skúšate, čo to dá. Dobre som si uvedomovala, že táto železná vecička môže zabiť človeka.

Po krátkej inštruktáži od otca a pokerovaného týpka som si dala na uši slúchadlá a odhodlávala som sa stlačiť spúšť. Je to sakra ťažké. Hlavne sa nezľaknúť, opakovala som si. A to najdôležitejšie. Zamieriť a sebavedomo potiahnuť kohútik. Jasné, že ma to hodilo dozadu. Tridsapäť kíl s rozkročenými nohami predsa neustojí takú šupu. Ale otec bol hrdý. A ja, o niekoľko rokov neskôr, keď som Ivana vytiahla na tajné rande na strelnicu, tiež. Strieľala som ako malý boh. A Ivan vtedy len mohol tušiť, čo sa vo mne skrýva. A tiež v našej rodine….

a bez slova ma postavil do kóje. Ako keby to bolo ľahké. Ako lyžovanie napríklad.